( Povoda - ako som pomáhal vo Vatikáne I.)
Ráno ma čaká na stole kávička a keksík. Ta Vatikan. Ňe? Len ešte neviem akou menou budem platiť pri odchode...
Námestie pred Laciho dómom. Na bielom domčeku dolu vidno, po kade tu stála voda.
Oborín, obecný úrad, veľká zasadačka. Všade šatstvo, šatstvo, pošta zdarma doručuje balíky s pomocou pre postihnuté obce. Tá kopa v strede prišla len dnes ráno. Podobne aj v Markovciach a určite aj v Malčiciach. Starostovia sú nešťastní, nevedia čo s tým. Na Moľve nie. Zatiaľ. Pýtam sa Laciho: chcete oblečenie? V Oboríne a v Markovciach ponúkajú, chcete? Jasné. Oblečenie bude, len vydržte do soboty, potom budem mať trochu času, doveziem za plné auto.
Na dvojke sa zjavili hneď aj pomocníci. To bude dobrá robota.
Tu bola voda veľmi čistá a vôbec nezapáchala. Vidno, že zo studne veľa čerpajú, tu bude stačiť vyčistiť len skruže. Ale najprv napustiť deťom bazén! Neskoro. Studňu som už párkrát vytiahol, voda sa zamútila. Čo sa dá robiť, budú sa musieť kúpať v zamútenej.
Všetko sa stále umýva, perie a suší. To je jediná cesta.
Môj rómsky brat Laci s manželkou. Tu moje prirovnanie s pápežom trochu pokrivkáva.
Dom č. 1. Studňa bola hotová za pár hodín, bolo treba ešte rozchodiť vodárničku. Pokúšali sa o to všetci okolití majstri, vyzeralo to tak, že tlačí vodu opačným smerom a to je zlé. Vytrápilo to riadne aj mňa skoro ďalšie dve hodiny, nakoniec ostal rázny rez: všetko rozobrať! V difúzore bola malá skalka. To môže vadiť? Vadilo. Čerpadlo tlačí ako divé, všetci sa tešíme ako malé deti a je nám do tanca, Laci tenkým prúdom oblieva všetko dookola.
Tancovať sa však bude až na svadbe. Syn pani Balogovej a mladučká krásna susedka Laura. Inak táto dodávka je dočasná spálňa domácej panej. V dome je príliš vlhko, musí sa stále vetrať a keď 21:10 nastúpia komáre, nikde inde ako v uzavretom priestore sa nedá vydržať viac ako dve minúty.
Na sporáku bolo treba vyčistiť trysky, teraz fungujú všetky horáky. Rúra zatiaľ nie.
Mladý chlapec, ty sa choď najesť domov a pusti tuto sadnúť pána majstra. Netuším, aké sú tu zvyky, preto sa do ničoho nestarám a poslúcham. Obed bol výborný.
Po obede mi volá Laci. Prídi sa rýchlo ku nám naobedovať!
To sa nedá odmietnuť.
Po druhom obede hodíme akože zákusok. Laci si dá kávičku s cigaretkou, ja namočím za hrsť musli do misky s vodou, lebo mlieko som si zabudol kúpiť.
Laci sa nedôverčivo prizerá, že čo to akože robím, či idem sliepky kŕmiť alebo mu chcem otráviť psa? Vidím, že by som ho zbytočne ponúkal, aspoň mu ukážem na sáčku, koľko vitamínov to v sebe má a z akých dobrôt sa to skladá...
Kukaj Evžene, ty maš svoje vitaminy a ja mam svoje, nekaž mi naladu... a to šicke gadžove taketo (...) žeru?
Toto nám prišlo za pár dní. Ak Moľváci chcú, kľudne sa otočte aj viackrát a zavezte im hoci aj všetko, naši už majú dosť.
Prvá várka. Najväčší problém je hocičo, čo sa sem prinesie, rozdeliť. Všetko sme vysypali na trávu, každý si vybral, čo sa mu hodilo. Toto nebolo dobré riešenie. Zo západnej časti sem nikto neprišiel. Nebudú sa predsa hrabať vo zvyškoch ako cigáni.
Pán Balog je srandista, sukňu ešte nemá.
Žiaľ, ľudia posielajú v dobrej vôli aj veci, ktoré už sami nechcú a na tých veciach to vidno.
Ani Moľváci si neoblečú hocičo. Tento spôsob rozdávania oblečenia sa vôbec neosvedčil.
Ale ľudia boli spokojní, môžem teda doniesť ďalšiu várku.
Druhý pokus. Tentoraz pre západnú časť osady. A budú sa rozdávať len celé krabice. Kto koľko unesie. Nabehli však aj všetci z východnej časti a keďže zadné dvere na aute sa mi dajú otvoriť len zvnútra, musí niekto vojsť dnu a vyhadzovať tým vonku, hoci by si najradšej všetko nechal len pre seba. Toto bol najhorší pokus. Takto to nikdy nerobte. Ľudí to oberá o dôstojnosť.
Chudák auto.
Tretí pokus. Všetko sa donieslo k Lacimu na dvor, vyložilo sa, spočítalo, predelilo, pod ostrým dohľadom ostatných za plotom. Na dom vyšla jedna krabica, pre zaplavených dve.
Aj tento spôsob mal slabiny, ale organizoval to Laci a okrem reklamácií, že dostali v krabici aj také veci, čo nechceli, neboli skoro žiadne problémy.
Biely dom. Neboli zaplavení, lebo sú na návrší, ale žije tu 10 dospelých a 13 detí. Dlhodobo nemajú elektrinu, ich studňa sa po povodni zarútila, asi boli slabé skruže. Všade dookola sa rozdávajú veci a oni nemajú na nič nárok. Nárok nemajú, ale pomôcť im treba, lebo sa z nich stanú divosi, ktorí nebudú mať problém rozbiť niekomu auto kvôli pár handrám. Potrebujú prípojku elektriny popod cestu a novú inštaláciu v dome.
Nedeľa v Malčiciach. Laci, nič sa nedá robiť, musím ísť do kostola. Tak si choď, choď, tam budeš medzi svojimi. Nebol som. Nebol tu nikto známy, s kým by som sa podelil o radosť, ktorou ma naplnil môj dobrotivý Boh. A ešte mi povedal, že je rád, že som prišiel na Moľvu. Pozrite si čítania ktoré sa čítali vo všetkých kostoloch 11.7. a povie to aj vám.
Zle je. Už dva dni sme bez vody. Starostka je v Bratislave na benefičnom koncerte pre postihnuté obce, už sa isto vrátila ale asi spí, pracovníčka úradu vydáva dcéru a nikto iný nám kľúč od studne nedá. Že máme počkať do pondelka.
Skús zavolať svojej známej, či nám nepomôže. Známa tiež nie je doma, ale môžeme kľudne prísť a nabrať si.
A tu sme ju stretli. Toto je však moja iná známa. V aute za plotom naľavo, vidno z neho len malý kúsok. Svatba bola v tých bielych domoch vzadu, dnes pokračuje. Všimla si nás? A keby aj, tak čo? Nevydržíte do pondelka?
Nádrž má 1000 litrov, máme čas skoro hodinu, kým s naplní. Cigarety máme ale niet ich čím zapáliť. Snáď pôjde niekto okolo, čo nám pripáli.
Nešiel. Čakanie zabíja, najmä fajčiarov. Laciho brat má nápad. Na traktore je silná batéria, pohľadaj kus drôtu, spravíme skrat a pripálime si od neho...
Iskry lietajú ako na Silvestra, nedarí sa, keď konečne poriadny kontakt a drôt v okamihu vzbĺkol. Konečne čistý, lahodný, cigaretový dym...
A tak skončil aj náš vodný príbeh. Laci aj dnes dovezie na Moľvu trochu pitnej vody. O pár dní budú mať skoro všetci na Moľve vodovodné prípojky, vodovod bol totiž už dávno natiahnutý z európskych fondov, prípojky si však musia vykopať aj zaplatiť sami. V tomto jedinom mala povodeň význam. Konečne budú mať vodu ako všetci ostatní. Len budú musieť na ňu nájsť peniaze vo svojich deravých rozpočtoch. Lúčime sa s Lacim, pýtam sa čo som dlžný za niekoľkodňovú dovolenku. Laci sa prekvapene na mňa pozrie: Ta co ti už hrabe? Ake peňeži? Ta ňe?
Tak toto tu bol teda skutočný Vatikán, ešte aj menu tu majú rovnakú.
Mikulášu, nezabudni, šľubil si, že ešte pridzeš a dačo prinešeš, tak še maj a pozdravuj doma.
Prídem a donesiem, ako rýchlo to len bude možné.
O pár dní mi Laci volá, že vodári už spisujú zmluvy a od obecného úradu dostali po 4 krabice oblečenia na rodinu a že inak sa všetci majú dobre a že kedy to pridzem...
Príbeh bude mať pokračovanie, keď sa mi podarí nazbierať aspoň niečo z vecí ktoré nutne potrebujú. Šporáky na plyn, chladničky, práčky, vysávače, televízory, na zimu kachle na pevné palivo – peterky, podlahové PVC, skrine na veci, válendy, deky, vankúše, hračky, bicykle, koberce, tričká, detské oblečenie, detskú postieľku, topánky, hrnce, príbory...
Pomoc Hradištskej Moľve
Ak sa nájde niekto, kto má možnosť a bol by ochotný Moľvákom nejako pomôcť, dajte mi prosím vedieť, aby sa to dalo skoordinovať a aby sa nehromadili niekde veci, ktoré nepotrebujú alebo sa jednoducho nedajú ku nim dopraviť.
Viac info nájdete tu a v mojich ďalších blogoch .
